Ako definovať ciele projektu v projektovej dokumentácii?

Odpoveď

Ciele by mali zohľadňovať podstatu výskumno-vývojových aktivít a jasne vymedzovať daný projekt od ostatných aktivít spoločnosti. Zároveň je nutné dodržať podmienku, že ciele projektu výskumu a vývoja musia byť dosiahnuteľné a merateľné po jeho ukončení.

Môžem uplatniť odpočet VaV u viacročného projektu až po jeho skončení?

Odpoveď

Uplatnenie superodpočtu je možné, iba ak spoločnosť splní zákonnú podmienku a má v stanovenej lehote k dispozícii projektovú dokumentáciu tzv. Projekt výskumu a vývoja. Tento dokument musí vzniknúť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania, v ktorom si daňovník uplatňuje odpočet na VaV. V prípade, že by sa spoločnosť rozhodla uplatňovať odpočet po niekoľkých rokoch VaV činností a nemá tento dokument vytvorený, uplatniť si teoreticky môže už iba posledný rok trvania projektu.

Čo ak sa mi projekt výskumu a vývoja predĺži a pokračuje aj v nasledujúcom roku?

Odpoveď

Pokiaľ sa spoločnosti v stanovenej lehote nepodarilo dosiahnuť hlavný cieľ projektu, spoločnosť môže projektovú dokumentáciu upraviť dodatkom, v ktorom uvedie zmeny napríklad nový predpokladaný termín ukončenia, náklady na projekt a podobne. Dodatok je možné vytvoriť iba za predpokladu, že sa nezmenil hlavný cieľ projektu. Pokiaľ došlo aj k zmene hlavného cieľa, projekt výskumu a vývoja sa bude posudzovať ako nový projekt výskumu a vývoja, ku ktorému je potrebné vypracovať celú projektovú dokumentáciu, a nielen dodatok k pôvodnému projektu.

Musí byť projekt na VaV úspešný? Čo ak nakoniec nedosiahnem cieľ, ktorý som si stanovil?

Odpoveď

Spoločnosť si môže uplatniť odpočet na VaV aj na neúspešný projekt výskumu a vývoja tj. na projekt, ktorého ciele sa nepodarilo naplniť. V prípade, že spoločnosť uplatňuje odpočet na takýto projekt, musí neúspešné výsledky projektu vyhodnotiť a zdôvodniť.

Ako postupovať pokiaľ na vývojovom projekte spolupracujeme s inou spoločnosťou? Môžeme si náklady na VaV odpočítať obaja?

Odpoveď

Odpočet na VaV môže využiť aj daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja v spolupráci s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak sú splnené všetky podmienky ustanovené v zákone. Ak sa na realizácii projektu výskumu a vývoja reálne podieľa viac účastníkov, na účely uplatnenia odpočtu je okrem iného potrebné posudzovať spoluvlastnícke podiely na výsledkoch projektu, ktoré pripadnú na jednotlivých účastníkov projektu. Odpočet na VaV je možné uplatniť iba vo výške preukázateľne vynaložených výdavkov (nákladov) zodpovedajúcich výške dohodnutého spoluvlastníckeho podielu na výsledku daného konkrétneho projektu výskumu a vývoja.

Je potrebné k využitiu odpočtu na VaV prispôsobiť aj naše účtovníctvo?

Odpoveď

Áno. Pre uplatnenie odpočtu na VaV je nutné viesť v účtovníctve oddelenú evidenciu výdavkov na výskum a vývoj. Podľa § 4 postupov účtovania musí spoločnosť viesť analytickú evidenciu a vytvárať analytické účty k príslušným syntetickým účtom tak, aby vedela presne vyčísliť náklady na výskum a vývoj. Ak má viac projektov, analytickú evidenciu vedie podľa jednotlivých projektov.

Je agilné projektové riadenie projektu dostačujúce pre účely odpočtu?

Odpoveď

Nie, agilné projektové riadenie nie je dostačujúce, nakoľko príslušná legislatíva ustanovuje samostatnú projektovú dokumentáciu, ktorú firma musí viesť pre potreby odpočtu na VaV.

Kto každý bude mať prístup k informáciám o našich projektoch, pokiaľ sa rozhodneme využiť odpočet na VaV?

Odpoveď

Finančné riaditeľstvo pravidelne zverejňuje zoznam subjektov, ktoré si uplatnili odpočet. Tieto informácie sú verejne dostupné v informačných zoznamoch finančnej správy. V rámci zoznamu sa zverejňujú informácie o daňovníkovi, výška uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie od jeho uplatnenia, dátum začiatku realizácie projektu VaV, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení.

Môžem uplatniť do odpočtu na VaV aj náklady na prototyp, ktorý následne predám?

Odpoveď

Medzi uplatniteľné výdavky do odpočtu na VaV patria všetky daňové výdavky, ktoré priamo súvisia s realizáciou odpočtu a nie sú zo superodpočtu vylúčené. V prípade, že spoločnosť v súvislosti s riešením projektu VaV vyrobila prototyp, na ktorom overovala určité vlastnosti alebo princípy, sú náklady na výrobu tohto zariadenia uplatniteľné aj do odpočtu. Rozhodnutie spoločnosti predať toto zariadenie pred alebo po dokončení projektu výskumu a vývoja, nemá žiadny vplyv na uplatnenie odpočtu.

Akým spôsobom mám viesť oddelenú evidenciu nákladov a interne účtovať materiál, ak chcem uplatniť odpočet na VaV?

Odpoveď

Spoločnosť musí byť schopná identifikovať časť mzdových a iných pracovno-právnych výdavkov, ktoré priamo súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja. Evidencia je preto nutná, avšak môže mať rôzne podoby. Najvhodnejší spôsob je formou snímky pracovného času z interného systému. Spoločnosť má ale možnosť zvoliť si aj iný preukazný spôsob členenia výdavkov, ktorým môže byť napr. kvalifikovaný odhad pracovného času stráveného na realizácii projektu výskumu a vývoja, ktorý vypracuje nadriadený zamestnanca (projektový vedúci) a ktorý musí byť zdokumentovaný napr. pracovnými výkazmi zamestnancov podieľajúcich sa na projekte výskumu a vývoja, zápismi z projektových porád, vyhodnoteniami výsledkov riešenia projektu výskumu a vývoja a podobne.

Akým spôsobom mám viesť oddelenú evidenciu nákladov a interne účtovať materiál, ak chcem uplatniť odpočet na VaV?

Odpoveď

Evidencia spoločnosti by mala jasne preukazovať náklady, alebo podiel nákladov uplatnených do superodpočtu a ich príslušnosť ku konkrétnemu projektu VaV. Tieto náklady je potrebné evidovať formou analytickej evidencie, pričom by mal byť vytvorený analytický účet k príslušným syntetickým účtom tak, aby bola splnená podmienka priradeľnosti. 

Ak nastavenie účtovného softvéru daňovníka neumožňuje evidovať výdavky (náklady) vynaložené na výskum a vývoj aj prostredníctvom analytickej evidencie k syntetickým účtom, odporúča sa pre tento účel vytvoriť internú smernicu, vrátane zavedenia pravidiel pre internú evidenciu daňových výdavkov, pomocou ktorej daňovník bude preukazovať výdavky (náklady) vynaložené na výskum a vývoj podľa jednotlivých projektov.

Kde nájdem zoznam fyzických a právnických osôb, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj uvedených v § 30c ods.5 písm. b) bod 2 zákona o dani z príjmov?

Odpoveď

Zoznam fyzických a právnických osôb, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a  vývoj podľa § 26a zákona č.172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov  nájdete na centrálnom informačnom portáli pre výskum, vývoj a inovácie www.vedatechnika.sk.

Sme bežnou obchodnou spoločnosťou, pre účely dodatočného  odpočtu nákladov na výskum a vývoj potrebujeme špeciálne osvedčenie alebo rozhodnutie na projekt výskumu a vývoja?

Odpoveď
Nie, na projekt výskumu a vývoja nie je potrebné špeciálne osvedčenie. Zákon o dani z príjmov však vyžaduje, aby projekt výskumu a vývoja bol písomným dokumentom schváleným príslušným orgánom daňovníka, ktorý sa neprikladá k daňovému priznaniu ani nezasiela správcovi dane. Daňovník je povinný projekt predložiť až pri daňovej kontrole na výzvu správcu dane alebo finančného riaditeľstva v lehote do 8 dní od doručenia výzvy.

Písomný dokument – projekt musí však obsahovať minimálne tieto náležitosti:

- predmet výskumu a vývoja

- u právnickej osoby názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo

- u fyzickej osoby meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania

- dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja

- ciele projektu, ktoré sú dosiahnuté počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení

- celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky v jednotlivých rokoch realizácie projektu

Ktoré  náklady  sú spôsobilé  na  dodatočný odpočet nákladov na výskum a vývoj?

Odpoveď
Pri uplatnení dodatočného odpočtu možno od základu dane odpočítať len také výdavky (náklady) súvisiace s realizáciou projektu výskumu a vývoja, ktoré sú daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Evidencia daňových výdavkov súvisiacich s realizáciou projektu výskumu a vývoja musí byť dostatočne prehľadná a preukázateľná, nakoľko dôkazné bremeno k oprávnenosti uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) spočíva na daňovníkovi.

Výdavky (náklady) na výskum a vývoj, ktoré možno odpočítať od základu dane, sú ustanovené v § 37 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a súčasne musia splniť podmienky daňového výdavku ako výdavku (nákladu) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaloženého daňovníkom, zaúčtovaného v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaného v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

Daňovo uznanými výdavkami môžu byť napr.: prevádzkové výdavky (náklady) vzniknuté v priamej súvislosti s riešením projektu (materiál, zásoby, drobný hmotný majetok a nehmotný majetok, výdavky na elektrickú energiu, teplo, plyn, vodné a stočné). Takýmito výdavkami môžu byť ďalej aj mzdy zamestnancov, ktorí sa podľa pracovnej zmluvy zúčastňujú výlučne na riešení úloh projektu výskumu a vývoja, resp. príslušná časť miezd zamestnancov zodpovedajúca ich podielu na riešení projektu výskumu a vývoja.

Existujú nejaké obmedzenia nákladov, ktoré nemožno použiť na dodatočný  odpočet? 

Odpoveď:
Odpočet nemožno uplatniť na výdavky (náklady):
a) na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií, okrem príspevku podľa § 54 ods.1 písm. e) zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb (tzv. opatrenie 3B),
b) na služby, licencie okrem licencií na počítačový program (softvér) priamo využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja (od 1.1.2018)  a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb s výnimkou výdavkov (nákladov) na

1. služby, ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od Slovenskej akadémie vied, právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj zriadených ústrednými orgánmi štátnej správy, verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl,

2. nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od osôb podľa osobitného predpisu (§ 7 písm. d) zákona č. 172/2005 Z. z., ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj a § 26a zákona č. 172/2005 Z. z.), a od 1.1.2020 aj na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od podnikateľov, ktorí v rámci podnikateľských činností uskutočňujú výskum a vývoj a týmto osobám bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj.

3. certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník.

Okrem týchto výdavkov nemožno odpočet uplatniť napr. ani na náklady na administratívne, finančné, právne a personálne činnosti, reprezentačné, strážnu službu, upratovanie, školenie, prieskum trhu, zber a spracovanie informácii, štandardný vývoj softvéru, činnosti inovačného charakteru, ktoré nezahŕňajú oceniteľný prvok novosti a pod.

Za rok 2025 sme vykázali základ dane po znížení o odpočet daňovej straty  vo výške 2 000 € a nárok na dodatočný odpočet nákladov na výskum nám vznikol vo výške 4 500 €. Akým spôsobom si ho uplatníme, ak sme nevykázali dostatočne vysoký základ dane?

Odpoveď
Od vykázaného základu dane zníženého o odpočet daňovej straty môžete v daňovom priznaní za rok 2024 odpočítať náklady na výskum a vývoj len v sume 2 000 € a zostávajúcu sumu 2 500 € môžete odpočítať v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia rokov 2026 až 2030, vždy len do výšky vykázaného základu dane zníženého o odpočet daňovej straty. Ak daňovník nestihne v týchto zdaňovacích obdobiach odpočítať náklady na výskum a vývoj vykázané za rok 2025, nárok na odpočet zanikne. Rovnaký postup pri uplatnení dodatočného odpočtu by bol aj v prípade dosiahnutej straty.

Sme klasický daňovník, ktorý nie je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. V roku 2024 sme realizovali projekt výskum a vývoja a v roku 2025 sme  výsledky výskumu predali. Máme povinnosť uplatnený  dodatočný  odpočet  z roku 2024 vrátiť formou dodatočného DP za rok 2024 podaného v r.2025?

Odpoveď
Len v prípade ak by tento daňovník bol držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, zanikol by mu v r.2025 nárok na dodatočný  odpočet a súčasne by mu vznikla povinnosť podať dodatočné DP za rok 2024, v ktorom si uplatnil dodatočný odpočet v lehote do konca tretieho mesiaca, v ktorom predal výsledky výskumu. Na daňovníka, ktorý nie je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj sa tento postup neuplatní.

Máme povinnosť pre účely uplatnenia dodatočného odpočtu  nákladov na výskum a vývoj podľa §30c zákona o dani z príjmov viesť analytickú evidenciu týchto výdavkov?

Odpoveď
Ak daňovníkovi nastavenie jeho účtovného softvéru neumožňuje evidovať výdavky (náklady) vynaložené na výskum  a vývoj aj prostredníctvom analytickej evidencie k syntetickým účtom, mal by mať pre tento účel vytvorenú internú smernicu, vrátane zavedenia pravidiel pre internú evidenciu daňových výdavkov (nákladov) pomocou ktorej bude preukazovať výdavky (náklady) vynaložené na výskum a vývoj podľa jednotlivých projektov, pretože výdavky (náklady) na dodatočný odpočet je potrebné sledovať oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka.

V roku 2025 sme na základe vypracovaného projektu vynaložili interné výdavky na vývoj nového výrobku. Pre účely vývoja výrobku sme potrebovali obstarať softvér od tretej osoby. Je nákup licencie  na softvér, ktorý využívame pri vývoji nového výrobku možné zahrnúť do dodatočného odpočtu nákladov na vývoj vo výške 100 %?

Odpoveď
Áno, novelou §30c zákona o dani z príjmov účinnou od 1.1.2018 je možné uplatniť dodatočný odpočet nákladov na výskum a vývoj aj na obstaranie licencie na softvér, ktorý je  priamo využívaný pri výskumnej a vývojovej činnosti (ide napríklad o softvér priamo využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja, napr. grafické a konštrukčné programy). Do 31.12.2017 nebolo možné na takýto výdavok uplatniť dodatočný odpočet.

Ako uvedieme v Prílohe k §30c v  tlačive daňového priznania za rok 2025 odpočty nákladov na výskum a vývoj podľa §30c ods.1 a ods.2 zákona o dani z príjmov platného od 1.1.2018 ak sme za toto zdaňovacie obdobie vykázali stratu?

Odpoveď
Ak ide o odpočet nákladov na výskum a vývoj podľa §30c ods.1 zákona o dani z príjmov, daňovník vyplní len stĺpec 1 a 2 prílohy k §30c (nevyplní stĺpec 3). Ak ide o odpočet nákladov na výskum a vývoj podľa §30c ods.2 zákona o dani z príjmov, tak podľa Poučenia k vyplneniu DP do Miesta pre osobitné záznamy daňovníka uvedie daňovník  sumu odpočtu výdavkov podľa §30c ods.2 zákona o dani z príjmov na ktorú vznikol nárok na odpočet v príslušnom zdaňovacom období, ako aj neuplatnenú sumu odpočtu podľa §30c ods.2 zákona o dani z príjmov, ktorú si prenáša do nasledujúcich zdaňovacích období.

Odpočet platný v r. 2025= /(náklady na VaV 2025 + náklady na VaV 2024)/2/- /(náklady na VaV 2024 + náklady na VaV 2023)/2/. Medziročný odpočet je možné uplatniť za rok 2025 vo výške 100 %.

Máme povinnosť uchovávať projekt V a V v písomnej  podobe, alebo ho stačí evidovať v elektronickej podobe  a v prípade daňovej kontroly vytlačiť a predložiť?

Odpoveď
Projekt je písomný dokument, ktorý musí obsahovať základné údaje uvedené v §30c ods.7 zákona o dani z príjmov a musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka a to do lehoty na podanie daňového priznania. Pri daňovej kontrole je správca dane oprávnený vyzvať daňovníka  na predloženie projektu. Z uvedeného vyplýva, že originál projektu je potrebné uchovávať v písomnej, (nie elektronickej) podobe.  

Daňovník spĺňa podmienky na odpočet nákladov na výskum a vývoj podľa §30c ods.1 zákona o dani z príjmov za rok 2025 v plnej výške 100% (vykázal dostatočný základ dane). Materská spoločnosť v zahraničí však požaduje na základe interných predpisov odpočítať len sumu 60 % . Môže sa daňovník takto rozhodnúť?

Odpoveď
Zákon o dani z príjmov v §30c dáva daňovníkovi možnosť uplatniť odpočet nákladov na V a V a je na daňovníkovi, či túto možnosť využije alebo nevyužije. Na základe uvedeného sa nemôže rozhodnúť koľko percent si odpočíta vzhľadom aj na znenie §30c ods.1 zákona o dani z príjmov, kde je uvedené že si môže odpočítať 100 %  (alebo 100 % podľa §30c ods.2 zákona o dani z príjmov). Ak by bolo v zákone uvedené,  že si môže odpočítať do 100 % , potom by sa daňovník mohol rozhodnúť a uplatniť si aj nižší odpočet.